Nie každý ambasádor technologickej platformy je zároveň majstrom Slovenska v maratóne. Martin Rusina spája dva svety, ktoré sa na prvý pohľad zdajú úplne odlišné – svet vrcholového vytrvalostného športu a svet IT projektov a kybernetickej bezpečnosti. Obe však majú spoločného menovateľa: disciplínu, systematickú prácu, dlhodobé ciele a neustále zlepšovanie.
S Martinom sme sa rozprávali o jeho športových začiatkoch, úspechoch, práci v IT, o tom, čo sa človek naučí pri behu na dlhé trate, ale aj o tom, prečo sa stal ambasádorom platformy Tazilla – CISO ako služba. V rozhovore sa postupne dostaneme od športu, cez pracovný život až k paralelám medzi behom a riadením kybernetickej bezpečnosti.
Otázka: Martin, ako si začal svoju športovú kariéru?
Martin Rusina: Začiatok bol trochu kostrbatý, nezačal som hneď behom. Bol som najskôr cyklista. K tomu ma viedol hlavne strýko a brat. Neboli profesionáli, začali jazdiť na horských a cestných bicykloch, začali aj trocha pretekať. Môj brat, ktorý má o 12 rokov viac než ja, išiel tou pretekárskou cestou a ja som v ňom videl svoj vzor, a tak som začal bicyklovať aj ja. Počas koronakrízy, keď boli zatvorené hranice, som začal behať. Po korone som išiel na svoj prvý pretek, urobil som dobrý výsledok a začal som sa tomu behu viac venovať. Na mojom prvom preteku som skončil druhý a bol to skvelý výsledok. Vtedy som si povedal, že idem začať behať.
Otázka: Kedy si si povedal, že by to s behom mohlo mať budúcnosť?
Martin Rusina: Úplne na začiatku, po jednom z mojich prvých behov si ma všimli ľudia z klubu Bratislava Marathon Sport Club – za nich som, dá sa povedať do týždňa, bežal svoj prvý pretek. Bol to polmaratón – Majstrovstvá Slovenska a ja som tam skončil tretí. Bol to naozaj veľký úspech a v porovnaní s konkurenciou som si povedal, že idem do toho seriózne a začnem behať naplno.

Otázka: Ktorý úspech si ceníš najviac?
Martin Rusina: Paradoxne to nie je môj najlepší čas, alebo najlepšie víťazstvo. Na majstrovstvách Slovenska som bežal polmaratón v Bratislave. Veľmi dobre som sa cítil, celý čas som sa počas behu usmieval počas behu, boli síce ťažké podmienky a silná konkurencia, ale podarilo sa mi to aj vyhrať. Boli pri tom aj moji rodičia, keď som dobehol, všetkých som objal, boli tam súrodenci, rodina. Toto si vážim úplne najviac.
Otázka od fanúšika: Kedy zabehneš polmaratón pod 2 hodiny 10 minút ?
Martin Rusina: Slovenský rekord v maratóne je tesne pod 2 hodiny 10 min, bol to profesionálny športovec, ktorý začal behať odmala. Čiže predpokladám, že to je u mňa nereálne, keďže nie som profesionál, ktorý by s behom začal od mala. Ja mám momentálne čas 2:17:44. Ale v tomto momentálnom nastavení popri práci a všetkom ostatnom si trúfam na 2 hodiny 14 min. Možno keby som tomu dával tú profesionalitu a venoval sa len behu, bolo by to možné.
Otázka: Na čo myslíš pri behu?
Martin Rusina: Keď chodím behať tých 60 minút, tak mi hlavou prebehne naozaj všetko ale hlavne sú to situácie, ktoré som v práci mohol urobiť lepšie, riešim bežné veci dňa, čo ma ešte čaká. Napríklad pri prvom maratóne to bolo hrozné, tam mi všetko šlo hlavou, tie dve hodiny to bolo strašné utrpenie, myslím, že by sa o tom dala napísať aj kniha.
Otázka: Počúvaš pri behaní hudbu?
Martin Rusina: Keď sú to voľné behy, tak si zapnem hudbu. Ale keď sú to tie ťažšie behy, tak nie lebo človek by mal počúvať svoje telo, ako beží, ako to vníma, či už nejde za hranu.
Otázka: Ktorý je tvoj najextrémnejší športový zážitok?
Martin Rusina: Ešte keď som behával menej kilometrov, tak som šiel raz aj trailový pretek (viac ako 30 km). Bolo to na Orave cez kopce s obrovským prevýšením. Na toto som naozaj nebol pripravený, do cieľa som prichádzal už z posledných síl. A keď som prišiel do cieľa, tam ešte nebol postavený ani cieľ, nikto tam nebol. Povinná výbava bol aj telefón, takže som volal organizátorovi, že kde sú? No a dozvedel som sa, že som dobehol skôr ako to stihli postaviť. Prvého totiž čakali až o hodinu. To bol naozaj dobrý zážitok.
Otázka: Ktoré svoje vlastnosti si najviac na sebe vážiš?
Martin Rusina: Asi by som povedal, že je to práve disciplína a vytrvalosť. Som bojovný, rád sa porovnávam. Chodím na preteky kvôli tomu lebo rád vyhrávam, rád sa porovnávam a chcem byť vo všetko prvý a najlepší.
Otázka: Máš nejaké obľúbené motto?
Martin Rusina: Áno a vždy ho aj na tréningoch hovorím – Bolesť je dočasná, sláva je večná.

Otázka: Ako sa dá skĺbiť práca v IT firme a beh?
Martin Rusina: Je to komplikované, lebo ak je pracovný čas pevný, je naozaj ťažké behať ráno aj večer. Ale človek musí mať pevnú vôľu a disciplínu. Ráno si dáš budík, odbehneš, o 8:00 si v práci, skončí pracovná doba, prídeš domov a ideš behať. Inak sa to nedá. Ja ako projektový manažér mám úlohy presne naplánované a musím dodržiavať disciplínu aj keď sa mi nechce.
Otázka: Čo robí Martin Rusina, keď netrénuje a nepracuje?
Martin Rusina: Toho času ostáva naozaj málo, ak zoberieme do úvahy, že beh trvá hodinu ráno a hodinu poobede, 8 hodín je pracovná doba. Profesionálny športovec by mal spať 8 hodín, takže času nie je veľa. Je tam varenie, venujem sa rodine, priateľke, relax, sauna a podobné veci – všetko to súvisí s tým behom.
Otázka: Si ambasádorom platformy Tazilla – CISO ako služba. Vidíš nejakú paralelu medzi behom a riadením kybernetickej bezpečnosti?
Martin Rusina: Tým, že som bežec na dlhú trať, vidím prepojenie v tom, že kyberbezpečnosť sa v čase stále vyvíja, mení a zlepšuje sa. Nefunguje to tak, že len teraz niečo urobíme a je to hotovo. Ako v behu. Nestačí len teraz natrénovať. Musíš trénovať stále, kontinuálne a venovať sa tomu. Toto prepojenie tam vidím – disciplína a vytrvalosť.
Otázka: Aké sú tvoje plány po ukončení bežeckej kariéry?
Martin Rusina: Tým, že som mal rôznych trénerov aj zo zahraničia, aj slovenských, veľa sa od nich učím. Spravil som si aj trénerský kurz, teda som certifikovaný tréner. Vediem svoju skupinu žien, tak verím, že aj v budúcnosti budem trénovať svoju bežeckú skupinu. A teda neodídem od behu a zostanem pri behu ako tréner.
Otázka: Čo by si zaželal platforme Tazilla, na úspechu ktorej si sa podieľal?
Martin Rusina: Veľa úspechov, veľa zákazníkov. Ale aj v prepojení s behom je to o vytrvalosti, je to o disciplíne. Nech to nie je len riešenie na teraz, ale na veľmi dlho. Nech pomáha firmám a nech sa zlepšuje celé to prostredie. V čase sa to musí samozrejme vyvíjať a zlepšovať. A možno z nás bude ďalší Microsoft!

Na prvý pohľad sa môže zdať, že maratón a kybernetická bezpečnosť nemajú nič spoločné. Ako však hovorí Martin Rusina, v oboch prípadoch ide o dlhodobú disciplínu, systematickú prácu a neustále zlepšovanie. Maratón sa nedá vyhrať po jednom tréningu a kybernetická bezpečnosť sa nedá vyriešiť jedným projektom. Obe sú behom na dlhú trať.
Aj platforma Tazilla vznikla s cieľom pomáhať firmám dlhodobo riadiť kybernetickú bezpečnosť systematicky, nie jednorazovo. A práve preto je prepojenie s vytrvalostným športom a disciplínou, ktorú reprezentuje Martin Rusina, úplne prirodzené.
Tak ako pri maratóne, aj pri riadení kybernetickej bezpečnosti rozhoduje vytrvalosť, disciplína a schopnosť myslieť dopredu. A práve tieto hodnoty spájajú Martina Rusinu a platformu Tazilla.
